Automobilky odkazujú EÚ: Úplne zrušte dane na elektrinu a batérie, inak vaše EV nikto kupovať nebude

Európsky autopriemysel a energetici vysielajú Rímu aj Bruselu jasné varovanie: Ak elektrina nezlacnie, prechod na elektromobilitu zlyhá.

Ilustračná fotografia, zdroj: Alexandre Pellaes z Unsplash.com

• Automobilky (ACEA) a energetický sektor (E-Mobility Europe) žiadajú nulovú DPH na batérie aj nabíjanie a zníženie daní z elektriny.
• Bez obojsmerného nabíjania (V2G) a reformy poplatkov za pripojenie hrozí preťaženie sietí a vysoké náklady pre koncových zákazníkov.
• Elektrifikácia nákladnej dopravy zatiaľ dosahuje len 2,3 %, pričom chýbajú garancie rizikových investícií do rýchlonabíjacích depov.

Energetická závislosť ako hrozba pre ekonomiku aj peňaženky

Európska únia sa nachádza na kritickom rázcestí svojej energetickej a priemyselnej politiky. Výkaz energetickej bilancie za minulý rok odhalil, že takmer 60 % celkovej spotreby energie v EÚ bolo pokrytých z čistého dovozu, čo predstavuje neudržateľnú zraniteľnosť voči externým geopolitickým šokom. Geopolitické turbulencie a krízy na Blízkom východe pretavili túto závislosť do priameho finančného dopadu, keď náklady na dovoz fosílnych palív len počas 44 dní vzrástli o viac ako 22 miliárd eur. Prehlbujúca sa nestabilita cien ropy a plynu tak vytvára neustály tlak na prevádzkové náklady podnikov aj rodinné rozpočty.

Na túto nelichotivú situáciu reaguje oficiálny otvorebný list, ktorý novovymenovaným eurokomisárom pre energetiku a dopravu adresovali Európske združenie automobilových výrobcov (ACEA) a reprezentatívna platforma E-Mobility Europe. Téme a podrobným požiadavkám priemyselného sektora sa venoval aj oficiálny web ACEA.

Dokument jasne stanovuje, že prechod na vozidlá s nulovými emisiami nie je len ekologickou deklaráciou, ale predovšetkým kľúčovým pilierom energetickej bezpečnosti a priemyselnej suverenity Európy.

Nahradením dovážaných fosílnych palív domácimi obnoviteľnými zdrojmi je možné podľa výpočtov do roku 2040 ušetriť stovky miliárd eur a znížiť dovoznú závislosť na polovicu. Každé jedno euro investované do modernizácie elektrických sietí pritom dokáže vygenerovať viac než dve eurá systémových úspor.

Paradox trhu: Predaje rastú, no prekážky sa prehlbujú

Zatiaľ čo európsky ekosystém elektrických vozidiel už pritiahol záväzné investície presahujúce 200 miliárd eur, samotný trhový prechod naráža na štrukturálne bariéry. V prvých piatich mesiacoch roka 2026 bolo v EÚ zaregistrovaných 950 521 batériových elektrických vozidiel (BEV), čo reprezentuje medziročný nárast o 35,7 % a podiel viac ako 20 % na celkových registráciách osobných áut. Tento posun ušetrí približne 4 milióny barelov ropy ročne. Zatiaľ čo pri mestských autobusoch tvorí podiel bezemisných vozidiel viac ako polovicu, ťažká nákladná doprava dramaticky zaostáva – v prvom štvrťroku 2026 tvorili elektrické nákladné autá len 2,3 % z nových registrácií.

Racionálny pohľad na automobilový trh však ukazuje, že samotný tlak na výrobcov vozidiel nestačí. Ak má byť prechod úspešný a akceptovateľný pre širšiu verejnosť, musí zostať zachovaná diverzifikácia pohonov a cenová dostupnosť mobility. Elektromobilita nemôže byť výsadou firemných flotíl využívajúcich daňové odpisy, ale musí ponúkať reálnu ekonomickú logiku aj pre bežného spotrebiteľa, pre ktorého sú spaľovacie vozidlá stále cenovo najdostupnejšou alternatívou.

Šesť pilierov pre akčný plán elektrifikácie (EAP)

ACEA a E-Mobility Europe preto vyzývajú Európsku komisiu, aby nadchádzajúci Akčný plán pre elektrifikáciu (EAP) neobsahoval len teoretické ciele, ale konkrétne legislatívne kroky:

• Zníženie daní z elektriny a 0 % DPH: Žiadajú zníženie zdanenia elektrickej energie na minimálne úrovne a odstránenie neenergetických poplatkov, ktoré umelo predražujú nabíjanie. Zároveň presadzujú uplatnenie 0 % sadzby DPH na batérie, bezemisné vozidlá a nabíjaciu infraštruktúru po vzore solárnych panelov.
• Odstránenie dvojitého zdanenia a rozvoj V2G: Obojsmerné nabíjanie (bidirectional charging) umožňuje využiť batérie elektromobilov ako mobilné úložiská energie na stabilizáciu siete. Navrhuje sa odstránenie dvojitého zdanenia pri uskladnení a spätnom dodávaní energie a zavedenie jednotných certifikačných štandardov pre sieťové kódy v rámci celého trhu EÚ.
• De-risking pre nákladnú dopravu (HDV): Nákladná doprava naráža na vysoké riziko komerčnej návratnosti pri budovaní vysokovýkonných nabíjacích staníc v počiatočnej fáze. Priemysel požaduje zriadenie špeciálneho garančného mechanizmu (napríklad cez InvestEU), ktorý zníži investičné riziko súkromného kapitálu. Ruka v ruke s tým musí ísť zrýchlené povoľovanie stavieb a predpríprava logistických depov.
• Modernizácia a digitalizácia prenosových sústav: Zrýchlenie povoľovacích procesov podľa smernice RED III a prioritizácia žiadostí o pripojenie nabíjacích bodov sú nevyhnutné, aby infraštruktúra nebrzdila samotný predaj vozidiel.
• Kreditné mechanizmy RED III: Jednotné zavádzanie kreditných systémov pre palivá vo všetkých členských štátoch má priamo znížiť náklady na nabíjanie na verejných aj privátnych staniciach.
• Vymáhanie a implementácia platnej legislatívy: Dôsledné uplatňovanie systémov ETS 2, nariadenia AFIR či smernice o energetickej hospodárnosti budov musí vytvoriť stabilné prostredie bez neustálych nepredvídateľných zmien.

Racionálna transformácia namiesto dogmatizmu

Automobilový sektor tvorí chrbtovú kosť hospodárstva Strednej Európy a prechod na nove technológie musí rešpektovať trhové reality. Elektrifikácia dáva hlboký zmysel v mestskej a prímestskej doprave či pri pravidelných logistických trasách, kde prináša zásadné zníženie prevádzkových nákladov a lokálnych emisií. Ignorovanie faktu, že nabíjacia infraštruktúra je v mnohých regiónoch nedostatočná a ceny elektrickej energie na verejných rýchlonabíjačkách často presahujú náklady na prevádzku úsporného dieselového motora, však škodí samotnej myšlienke obnovy vozového parku.

Ak Európska komisia nevytvorí prostredie, v ktorom bude elektrická energia dlhodobo lacnejšia a dostupnejšia než fosílne palivá, finančné riziko prechodu sa prenesie priamo na konečného spotrebiteľa. Výsledkom môže byť starnutie vozového parku a pokles konkurencieschopnosti celého európskeho priemyslu. Transformácia dopravy preto vyžaduje technologickú neutralitu, systémové zníženie daňového zaťaženia energií a udržanie cenovo dostupných alternatív pre všetky skupiny obyvateľstva.