Ako fungujú slovenské zelené kredity pre majiteľov EV a kto na nich získa najviac?

Nový kreditný systém spustený aj na Slovensku umožňuje majiteľom elektromobilov a nehnuteľností vytvorenie nového zdroju výnosov. Nie je to však také jednoduché.

E.Stríž/Autobazar.EU

Od 1. septembra vstupuje do platnosti legislatívny mechanizmus, ktorý pretvára každú kilowatthodinu dodanú do elektromobilu na obchodovateľnú komoditu. Ropné koncerny a predajcovia palív budú musieť platiť prevádzkovateľom nabíjacích staníc, aby sa vyhli vysokým pokutám. Finančný benefit pritom nemusia získať len veľkí hráči, ale aj firmy s vlastnými flotilami či správcovia budov – dokonca aj bez vlastnej fotovoltiky.

• Nový zdroj príjmov: Nabíjanie elektromobilov generuje prenosné kredity, ktoré od ich prevádzkovateľov musia povinné nakupovať dodávatelia fosílnych palív.
• Široký okruh príjemcov: Zarábať môžu aj neverejné firemné stanice, logistické depá či rezidenčné objekty bez nutnosti vlastnej fotovoltiky.
• Trhový princíp: Financovanie prechodu na bezemisnú dopravu sa presúva zo štátnych dotácií priamo na ropný sektor.

Slovenský trh s elektrickou energiou v doprave prechádza zásadným štrukturálnym posunom. Od 1. septembra 2026 sa spúšťa nový systém obchodovateľných kreditov za obnoviteľnú elektrinu dodanú do akumulátorov elektrických vozidiel.

Pre prevádzkovateľov nabíjacej infraštruktúry to znamená príchod nového dodatočného príjmu, ktorý zásadne mení ekonomiku návratnosti investícií do bezemisnej dopravy.

Na rozdiel od doterajších dotačných schém, ktoré spravidla narážali na obmedzené možnosti štátneho rozpočtu alebo administratívnu náročnosť, nový mechanizmus nepredstavuje priamu štátnu subvenciu.

Celú správu trhu zastrešuje Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE) a systém priamo vychádza z aktualizovanej európskej smernice o podporovaných zdrojoch energie (RED III). Cieľom je efektívne prepojiť kapitál tradičných dodávateľov pohonný hmôt s budovaním nabíjacej siete. Téme sa podrobne venoval aj portál magazin.autobazar.eu.

Prečo ropné koncerny musia platiť prevádzkovateľom nabíjačiek?

Dopyt po novovzniknutých zelených kreditoch nevytvára štát, ale prísne legislatívne povinnosti uvalené na ropné spoločnosti a distribútorov benzínu či nafty. Tieto subjekty majú zo zákona povinnosť neustále zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie v celkovom objeme predaných palív. Zatiaľ čo v roku 2026 je táto referenčná hodnota stanovená na úrovni 9,5 %, do roku 2030 neúprosne narastie až na 27 %.

Dodávatelia fosílnych palív tak stoja pred jasnou voľbou: buď zaplatia likvidačné sankcie za nedodržanie podielu OZE, alebo nakúpia zelené kredity od subjektov, ktoré reálne dodávajú elektrinu do elektromobilov. Legislatíva navyše ropným podnikom ponúka výraznú motiváciu – každý kredit získaný z elektrickej energie sa im v bilancii započítava dvojnásobne. Pre ropné koncerny tak ide o najracionálnejší spôsob, ako si splniť dekarbonizačné ciele, čo zaručuje dlhodobo stabilný dopyt po týchto certifikátoch.

Podľa odhadov Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) by sa trhová cena za 1 MWh dodanej zelenej elektriny mala pohybovať od hranice 25 eur nahor. Výslednú sumu však stanoví samotný trh na základe ponuky a dopytu.

Zapojiť sa môžu aj firmy, depá či bytové domy

Kľúčovou prednosťou nového systému je jeho otvorenosť. Mechanizmus nie je navrhnutý výhradne pre veľkých operátorov ultrafast nabíjacích parkov pri diaľniciach. Zapojiť sa doň môžu aj takzvané neverejné nabíjacie body, ktoré podľa dát SEVA pokrývajú 70 až 80 percent celkového objemu nabíjania.

Príležitosť na monetizáciu tak získavajú:

• Logistické a prepravné firmy: Prevádzkovatelia elektrických dodávok a nákladných vozidiel, ktorí nabíjajú vo vlastných depách.
• Podnikové flotily: Spoločnosti poskytujúce služobné elektromobily s nabíjaním v sídle firmy.
• Developeri a správcovia nehnuteľností: Nákupné centrá, biznis centrá aj rezidenčné parkovacie domy.

Pozitívom je aj zníženie technických bariér. Štát ustúpil od pôvodnej podmienky osádzať certifikované elektromery na každý jeden nabíjací bod. Na vykazovanie spotreby a následné vydanie kreditov postačujú verifikovateľné dáta z riadiacich backend systémov nabíjacích staníc.

Fotovoltika nie je podmienkou: Ako fungujú záruky pôvodu

Pôvodný legislatívny zámer počítal s tým, že kredit bude možné vygenerovať len vtedy, ak elektrina pochádza z vlastného lokálneho zdroja – napríklad zo solárnych panelov umiestnených na streche objektu. Tým by sa však okruh potencionálnych príjemcov drasticky sužil.

Finálna verzia pravidiel akceptuje systém Záruk pôvodu elektriny (ZPE). Ak prevádzkovateľ nabíjačky nakupuje elektrinu od dodávateľa, ktorý garantuje jej pôvod z obnoviteľných zdrojov (vodné, veterné či fotovoltické elektrárne), podmienky na získanie kreditu sú plne splnené. Investícia do vlastných solárnych panelov tak nie je nutným predpokladom na vstup do systému.

Trhový Rámec vs. cenová dostupnosť pre všetkých

Spustenie kreditného systému podľa RED III predstavuje konštruktívny krok. Financovanie transformácie autoparku sa týmto mechanizmom presúva z celospoločenských daní priamo na subjekty, ktoré dlhodobo generujú zisk z predaja fosílnych palív. Pre podnikateľské prostredie a správcov flotíl ide o jednoznačné plus, ktoré skracuje dobu návratnosti počiatočných investícií do nabíjacej infraštruktúry.

Racionálny pohľad na automobilový trh však vyžaduje zachovať chladnú hlavu. Akokoľvek progresívne tieto systémy pôsobia, pre významnú časť obyvateľstva aj malých podnikateľov zostáva spaľovací motor – či už v čisto benzínovej, hybridnej alebo naftovej špecifikácii – jedinou finančne dosiahnuteľnou a prevádzkovo univerzálnou voľbou. Prísna dekarbonizácia nesmie viesť k represívnemu zdražovaniu tradičných palív, ktoré by neúmerne zasiaho kúpnu silu obyvateľstva. Trvalo udržateľná transformácia si vyžaduje vyváženú diverzifikáciu pohonov a rešpektovanie ekonomickej reality trhu.