„Automobilová veľmoc Slovensko“ Viac ako polovica našich firiem sa už pripravuje na odchod automobiliek zo Slovenska

Prechod na alternatívne odvetvia však zďaleka nie je triviálny.

Autopriemysel na Slovensku, to nie sú len automobilky, ale stovky firiem v dodávateľských reťazcoch. Keď činnosť obmedzia automobilky, reťazec na to musí nutne reagovať. Zdroj foto: ThisisEngineering na Unsplash.com

Slovenský dodávateľský reťazec v automotive sektore čelí zásadnej skúške pevnosti. Kým dlhé roky platilo, že brány tuzemských závodov opúšťajú takmer výhradne komponenty pre osobné a úžitkové vozidlá, aktuálne dáta ukazujú na nutnosť radikálnej zmeny kurzu.

Súčasný európsky kontext prináša tlaky spojené s transformáciou mobility, slabnúci dopyt po klasických spaľovacích modeloch a celkovú nestabilitu na tradičných exportných trhoch.

Slovensko na čele rebríčka flexibility

Podľa čerstvých údajov z prieskumu EuroMotoBarometer, na ktoré upozornil denník Rzeczpospolita, sú slovenské priemyselné podniky naviazané na automobilový sektor výrazne flexibilnejšie než konkurencia v okolitých krajinách. Pripravenosť na rozšírenie výroby do iných odvetví deklaruje až 58 percent slovenských firiem. Pre porovnanie, v Česku dosahuje táto hodnota 49 percent a v Poľsku len 31 percent.

Takáto štrukturálna pripravenosť stavia Slovensko do pozície lídra v regióne strednej Európy, avšak vyvoláva aj otázky o dlhodobej stabilite národného hospodárstva.

Keďže ekonomika je úzko primknutá k montáži áut, akýkoľvek výkyv v zahraničnom dopyte sa okamžite prenáša do subdodávateľských štruktúr. Už sme to pocítili počas covidu a po ňom, teraz sa situácia môže opakovať. Automobilky sú tlačené do elektromobility, ktorá pritom stále nie je kupujúcimi akceptovaná v potrebnej miere.

Pokles objednávok otvára dvere zbrojárstvu

Hlavným spúšťačom snáh o presmerovanie výrobných kapacít je reálny úbytok zákaziek v core segmente automotive. Štatistiky poukazujú na hlboké prepady. Napríklad podľa údajov poľského štatistického úradu GUS, ktoré analyzoval tamojší zväz automobilového priemyslu, klesla produkcia osobných áut so spaľovacím motorom v Poľsku medziročne až o 52,6 percenta. Podobné trendy nútia firmy optimalizovať náklady a hľadať rezervy vo voľných kapacitách strojového parku.

Najžiadanejším smerom pre diverzifikáciu sa stáva obranný priemysel. Až polovica poľských podnikov a významná časť stredoeurópskych subjektov zvažujúcich zmenu portfólia smeruje svoju pozornosť k vojenskej technike, logistickým armádnym riešeniam či výrobe špecializovaných komponentov pre bezpečnostný sektor. Zbrojársky priemysel totiž v súčasnosti disponuje masívnymi štátnymi investíciami a dlhodobými kontraktmi, ktoré dokážu stabilizovať vyťažené fabriky.

Výzva pre domácu ekonomiku

Prechod na alternatívne odvetvia však nie je triviálny. Vyžaduje si nielen úpravu výrobných liniek, ale aj certifikáciu procesov, zmenu dodávateľsko-odberateľských reťazcov a často aj preškolenie vysoko špecializovaného personálu. Slovenské podniky preukázali vysokú mieru adaptability, no skutočná premena teoretickej pripravenosti na reálne tržby mimo automotive ukáže až najbližšie obdobie. Ak má slovensko-stredoeurópsky priemysel si udržat konkurencieschopnosť, diverzifikácia portfólia prestáva byť len záložným plánom a stáva sa nevyhnutnou podmienkou pre prežitie.